RP uvádí: Aurel Lešan
Aurel Lešan je básnik na štvrtinový úväzok, člen žilinskej skupiny „Absencia významu“, s ktorou sa túla po čítačkách. Texty má uverejnené vo Vertigu, na platforme Psí víno aj v niekoľkých samizdatových alamanachoch, bol ocenený na Wolkrovej Polianke a Krídlach Ivana Laučíka. Jeho obľúbení autori jsou Paul Celan, Jehuda Amichai, Konstantinos Kavafis.
1. čuj nebo, i govoriću
zobudený v noci chorálmi práčok,
rád stojím v kúte — vtedy sú myšlienky
vo vzduchu nesmierne sterilné.
posedenie v knajpe na popolcovú stredu,
kelner, ktorý už rok a pol nepije:
všetko bude odpustené, dokonca
aj ťažké porušenie pitného režimu.
nevyhnutná potreba
naschvál vystúpiť zo sály,
chvíľku sa prechádzať po chodbe
a vrátiť sa, akoby sa nič nestalo.
láska je pocit hanby pred najlepšou
podobou seba, rozliaty na podlahu.
5. rybie oko
zablúdil som
v pohraničnom pásme tvojich zápästí,
kým vychádzalo slnko tvárou ku stene;
kým do potoka padalo ovocie –
a zimovalo na plytčine.
takto som žil naboso,
nezbieral zvuky peny z vývaru,
dogúľal som sa k morskej papuli:
čo mi spravíš tentokrát?
čo si vezmeš z bezjazyčného?
vystúpiť z vlaku, prestúpiť na červenú linku,
rozpustiť zvyšky v šeole, zavrieť knihu:
len sa stále nezotreli šmuhy z oblohy.
7. vakácie
vlhká od červeného svetla
majáka, sušíš plavky pri ohni.
ak zaspíš na brehu, prikryjem ťa
modrým zošitom namiesto deky.
počúvaj, krajina, odkúpená
za kanister domáceho vína, vopred
zasvätená starogréckym božstvám —
záliv chripí ako stará platňa,
nemám čo dodať.
potom si povedala, že nemám na to
stať sa kňazom. mala si pravdu.
neviem sa báť tvojim strachom, drahá —
mám svoj, zdedený po praotcoch.
8. Ersatzbus
bolesti emigrujú, túžia po stabilite.
ak sa mi nedarilo v rodnom meste,
mám nárok na neúspech inde.
ako webový archeológ na štvrtinový
úväzok, si často neviem nájsť
známych z bývalého režimu.
keď ich konečne nájdem, teším sa:
starnú spolu so mnou.
ty tiež starneš, ljepotice moja,
hoci už nevyzeráš staršia než ja,
ako na strednej. skôr uverím
v telesné vzkriesenie, ako
v stretnutie spolužiakov o 10 rokov.
po troch prestupoch Michal dorazí
do Kežmarku. nepýtaj sa,
aká bola cesta, ale prečo trvá
nepretržitá výluka.
10. kathareusa
uskromnený do rozmerov príručnej
batožiny, skrytý pod sedadlom:
„pamäť je iba tvoj problém“ —
nalieha priateľka,
kým trháš ma kusy marhule
čakajúc na poklad.
„myslíš si, že archaizmy robia
z teba lepšieho človeka?“ —
pravda je taká, že som odkázaný
na život v knihobúdke medzi
Feldekom a Celanom. jediní moji
hostia sú včely a motýle.
obložený chlebíček v gotickom slohu,
Liptovská rana na konci tunela.
11. komentovaná prehliadka
po letnom daždi na lúke
vyrástlo parkovisko. roky
nefunkčná fontána pred hradbami —
deti sa v nej hrajú a počujú vodu.
okoloidúci náhle sklonil námestie —
lepkavá stena ho zachráni pred pádom.
odpustová slávnosť
pred sociálnou poisťovňou.
dlhodobo ohrozený vybitím mobilu,
namiesto hľadania cesty píše
literárne úvahy bývalej; keď sa vybije
dokorán, pripojí k nemu slúchadlá
a pôjde hľadať zastávku.
z hlavy odvezú všetky knihy, otvoria
výčap; večer sa cítim ako bytovka
po výmene obyvateľstva.
12. potpourri
vinárske mestečko, polnoc.
v balkánskom holičstve
strihajú bradu premenenú
na ropu.
v ateliéri vedľa dievča
skladá obrázok z mušlí
a črepov fľaše.
nehovor milá "dobrú noc" —
budeme sa túlať do prvého
ranného vlaku.
medzitým prišla jeseň
ani pre mňa ani pre teba —
požičajme ju majstrovi,
ktorý kuje pozlátené lístie
do herbárov.
