Sabrina a rozpad sveta políčko po políčku
O svete post-pravdy a banálneho zla, nakumulovanom v minimalistickej grafickej novele
České vydavateľstvo Trystero, založené v roku 2015, má viacero neprehliadnuteľných špecifík.. Svoj názov prevzalo z novely Thomasa Pynchona, knihy vydáva tempom „jedna za rok“ (aj keď v roku 2019 boli knihy vydané dve), každé vydanie je podporené crowdfundingovou kampaňou na Hithite, no v prvom rade prináša na československý knižný trh vydania kľúčových mien indie komixu. Z výberu autorov, diel a spracovania samotných kníh je zreteľná nadšenecká oddanosť médiu.
Zväzky Charlesa Burnsa nás berú do výsostne subjektivizovaného sveta toxických vzťahov, psychotických fantázií a problematického dospievania, Jim Woodring reprezentuje svet podobenstiev absurdných ako 21. storočie samo, Daniel Clowes je zasa epizodickou, no veľmi komplexnou štúdiou života v malomestskom prostredí a prerastania tohto sveta. Minulý rok do tohto starostlivo kurátorovaného portfólia pribudol možno najzásadnejší komixový autor tejto dekády, Nick Drnaso.
Štýl Nicka Drnasa môžeme poznať už zo štyri roky starého debutu Beverly, kde predstavuje svoj vizuálne sterilný, no jazykovo trefne sarkastický svet, ktorého vyblednuté farby v metaforickej rovine pripomínajú optiku človeka utlmeného sedatívami alebo antidepresívami. Trystero sa zameralo na vydanie jeho komiksu z roku 2018 Sabrina, kde autorov svet prechádza miernou transformáciou, ktorej výsledok môžeme chápať ako jeden z najtransparentnejších spôsobov reprezentácie a reflexie súčasnosti v literatúre aj vizuálnom umení. Mimochodom to, že sa v nasledujúcich políčkach bude diať niečo výnimočné anticipuje aj fakt, že Sabrina sa stala historicky prvým komixom nominovaným na cenu Man Booker Price.
In This Cold, Cold, Cold World
Svet v Sabrine je v porovnaní s tým v Beverly bezútešnejší, vyprahnutejší a ešte viac pripomína ... optiku videnia sveta na silných sedatívach. Základná dejová línia Sabriny rozpráva o zmiznutí a brutálnej vražde mladej dievčiny a jej dopade na jej priateľa Teddyho, ktorý sa v bezmála katatonickom stave na istý čas nasťahuje k svojmu starému kamarátovi Calvinovi, zamestnanému v armáde. Táto vcelku jednoduchá premisa je v Drnasovom podaní priestorom pre veľmi sofistikovanú hru s obrazom a naratívnymi stratégiami, pričom celý komix stojí na nepríjemne priškrtenom toku informácií, ktoré sa dostávajú k čitateľovi. Samotné informácie, respektíve informovanosť a (ne)možnosť preniknúť do jadra udalostí sa postupne stávajú aj hlavnou témou komixu, vypovedajúceho o stave súčasnej post-internetovej a postfaktuálnej spoločnosti.
Drnasov komix je v prvom rade majstrovsky nepríjemným, úzkostným čítaním. O Sabrininom osude sa dozvedáme z televíznych, rozhlasových, tlačených novín. Snuffový záznam vraždy dievčaťa, kolujúci na videu, v knihe figuruje ako záhadný hororový artefakt, okolo ktorého sa vytvára hutná mýtickosť pomocou veľmi jednoduchého, ale rafinovaného postupu – nikdy z neho neuvidíme ani jedno políčko. Ako čitatelia sme tak vystavení vlastnej domýšľavosti a Drnaso sa od začiatku hrá s kolíziou tempa rutinného, každodenného sveta a invazívnosťou maximálne znepokojivej, tragickej udalosti.
Zvolená naratívna stratégia sa tak stáva hlavným konfliktom medzi autorom a čitateľom: vidíme a vieme až zarážajúco málo. Sme svedkami odosobnených rozhovorov, lakonických alebo žiadnych odpovedí. Čas s postavami trávime v priestoroch mimoriadne sterilnej armádnej základne alebo v skromne zariadenom dome na vyprahnutom predmestí. V Drnasovej kresbe dostávajú akcent najmä veľké obrazové celky, v ktorých vyniká ich až mŕtvolná nehybnosť: prázdne jedálne, parkoviská pred hypermarketmi a ich nadimenzované regály, poloprázdne izby alebo telocvične tu plnia podobnú funkciu ako posthumánna krajina v dokumentárnych filmoch rakúskeho režiséra Nikolausa Geyrhaltera. U Geyrhaltera sledujeme dlhé statické celky (post)kapitalistickej krajiny, aby sme postupne odhaľovali jej skryté mechanizmy, v pomalom toku obrazov sa transformuje do podoby spoločenského komentára.
Drnaso tento efekt môže ešte umocniť transformačnými možnosťami kresby – postavy aj objekty uňho prichádzajú o detaily a konkrétnejšie charakteristické črty, svet sa mení na monotónne, melancholické a odosobnené farebné plochy. Nielen v kontexte iných „trysterovských“ autorov (Burns, Clowes, Woodring) vyniká Drnaso vyslovene neakčným, či lepšie povedané oddramatizovaným statickým charakterom svojej kresby. Temporytmus času akoby v Sabrine podliehal svojmu rozkladu a atomizoval sa na osamelé, statické výjavy v jednotlivých políčkach.
Nemáme k sebe blízko
Daný prístup definuje tiež postavy a ich vzťahy v Drnasovom diele. V Sabrine akoby sme sledovali svet v teráriu spoza plexiskla. Väčšinu času sme v pozícii observátorov, ktorým nie je dovolené dostať sa postavám pod kožu, ani zažiť explicitnejší dramatický oblúk. Všetko, čo sa u Drnasa odohráva, sa odohráva pod povrchom, na miestach, kam nám je odopretý prístup. Ideálnou ukážkou je náš vzťah k postave Teddyho, zasiahnutého brutálnou vraždou jeho priateľky. Sledujeme ho väčšinou v statických, odťažitých a akoby neprítomných pózach, pôsobí skôr ako duch. Dané podmienky Drnaso zodva-tri- krát ironicky nabúra snovými sekvenciami, kde sa výnimočne dostávame do vnútorného sveta postáv. Táto zmena pôsobí veľmi rozrušujúco a posilňuje nepríjemnú, implicitnú drásavosť celého komixu.
Tok udalostí okolo vraždy Sabriny, Teddyho priateľky, je veľmi špecifický v tom zmysle, že sa nikdy nedozvieme, aká bola motivácia vraždy, čo jej predchádzalo a prečo sa (údajne) tak brutálny čin vlastne stal. Táto absencia vysvetlení vedie k domýšľavosti a ich alternatívnym výkladom ako nástrojom, ktoré majú vyplniť vzniknutú prázdnotu a vniesť poriadok do absurdného sveta. Aj Teddyho motivácia, prečo počúvať konšpiračné rádio, je zúfalá túžba dopátrať sa vysvetlenia. Vysvetlenia sa tu však ponúkajú v značne skreslenej podobe agresívnych konšpirácií. Okolo postáv sa v komixe (rovnako ako v našom svete) pomaly formuje alternatívna realita, symptomatická najmä svojou nedôverou voči oficiálnym médiám a autoritám. V tomto smere je Drnasov komix z roku 2018 naliehavým čítaním, ktoré sumarizuje spoločenské nálady eskalujúce vo svete v roku 2020 a 2021, či už sa bavíme o téme „manipulácia volieb v USA“ alebo o protivládnych protestoch spojených s pandemickou krízou, antivaxerských blúzneniach alebo o nedávnom napadnutí sídla Kongresu v USA.
Sabrina v tomto smere dokáže vo všetkej svojej odťažitosti presvedčivo kreovať model spoločenských mechanizmov súčasného sveta. Od popierania existencie objektívnych faktov (informácií), ktoré sa devalvujú iba na veľmi relatívny, vždy spochybniteľný a nepresvedčivý materiál až po rozpad vzťahov na mikroúrovni (Calvinove krachujúce manželstvo) aj makroúrovni (rysujúca sa tribalizácia spoločnosti – napríklad na pôdoryse táborov, ktoré prijímajú výklady okolností Sabrininej vraždy). Jediným naozaj výrečným elementom vo svete Sabriny sa stáva až obsesívne utárané konšpiračné rádio a výhražné listy stúpencov konšpirácií, spojených so Sabrininou vraždou. Sabrina v konečnom dôsledku nie je obeťou, ale aj nástrojom, ako demaskovať zložitosť súčasného sveta, ku ktorému nám chýbajú kľúče a riešenia, aj frustráciu – ako jeho hlavný produkt.
Aj médium snuffového filmu a brutálne násilie, ktoré vlastne nevidíme, ale jeho prítomnosť nás stále dráždi, v knihe figuruje ako veľmi funkčný kumulátor neznesiteľnej, plíživej a vnútorne bolestivej (zraňujúcej) atmosféry, aj ako úderná metafora zla, ktoré je devastačné práve vo svojej banalite nevysvetliteľnosti a neuchopiteľnosti. Nick Drnaso vytvoril príbeh, odkazujúci na nástrahy či zlyhania digitálnej éry, dedičstvo 11. septembra či strelecké útoky na stredných školách, ktorého forma akoby bola manifestom nejasnosti a úzkosti tohto sveta.
V České republice Sabrina vyšla v překladu v nakladatelství Trystero po úspěšné HitHit kampani.
---
