Prostor pro: Ondrey Zintaer
Ondrey Zintaer je experimentální hudebník a bývalý hudební publicista. Jeho cesta k hudbě vedla skrz hudební zin ZINTAER, jehož poslední číslo vyšlo v roce 2018. Zaměřuje se na okrajovou hudbu i literaturu, neoddělitelnou součástí zinu vždy byla kapitola věnovaná básnické tvorbě, kterou vydával i pod pseudonymem Ema Tryzna.
„Po ponáraní sa do hĺbin experimentálnej hudby, pri písaní, to raz nevydržal, šiel si kúpiť distortion pedál a zapojil doň dcérine klávesy. Po vyčerpaní istého vnútorného informačného pretlaku vymenil písanie o hudbe za vlastnú hudobnú tvorbu. Poézie sa ale nevzdal. Naďalej sa ju snaží písať a recitovať na svojich vystúpeniach.“
Své texty zhudebnil i na svém novém albu „anthroportrait“.
Všechny níže otištěné texty našly v rámci alba anthroportrait svůj nový rozměr. Jsou to texty, co dodává kompozicím na pomezí minimalistických elektroakustických dialogů svou dramatickou výpravnost. Ondrey Zintaer, nevolky inspirovaný agresí vůči Ukrajině, vplétá svoje intimní pocity zklamání do dunivých elektronických podkladů, na kterých akustickými nástroji, ať už sám nebo s hosty, dotváří už tak značně temně vykreslené nálady zmaru a prázdnoty.
***
streľte ma do hrude
vypnite tú bolesť
zlomok sekundy od bytia k smrti
iba ticho....
umlčte výkriky detí odtrhnutých od mám
detstvo čistota a nevinnosť
roztrhané rozdriapané zohavené znásilnené oskalpované a umlčané
naveky naveky ničiť
nivočiť pošpiniť rozbiť ukradnúť a zasievať zlo a špinu zlosynov
krvilačných beštií
sliny a žlč od mordy až po zem
syfilis vši a skorbut
propaganda šialenstvo a chudoba
duchovná bieda psota myšlienky hovná
pokrútená pravda a mor
nech žije svätá lož
princípy negácie
nemé tiene
nahá tma
a tupá prázdnota
foto: Daniel Goliáš
bezmocné slová vo vetách neprávd
odsúdené naveky k službám zlu
nikto nikdy neočistí ich význam
krvou zliepaných do falošných správ písaných žlčou
nechajte sa viesť diablom na slepú babu
pravda v zajatí šialencov
polámané hnáty vzpína k nebu
navždy hračka v rukách šialencov
bezmocné slová písané slzami
ako naivné deti papagájujúce nezmysly splietané do veršov
vedúce sa za ruky opantávajú sa pocitmi falošnej nádeje
znejú tak dôležito
verše zúfalstva
rozplývajú sa vo vetre každodennosti
v hmle šedi blikajúce inotaje
bezmocné slová navždy nevyrieknuté
bubnujúce dlaňami do hrude zvnútra
ako pri resuscitácii vlastného ja
„ži ešte!“, „neodchádzaj!“, „nepridávaj sa k nim!“
foto: Daniel Goliáš
cesty nikam
autá nikam
hlukom a mŕtvolami posiate autostrády nikam
ulice nešťastníkov v mene pomsty hľadajúcich pravdu a slepú spravodlivosť
starci plačúci na hroboch mŕtvych vrahov
vrieskajúci rodičia a opustené deti v zajatí hračiek
v šialenom behu s viečkami ponorenými do displejov
optické káble do snov svätý internet a spánok rozumu
nekonečné stránky kníh plných klamstiev
nedosiahnuteľná tma a všeobjímajúce otravné a oslepujúce svetlo televízie plnej nezmyslov
sväté peniaze progres krása a večný hlad po zbytočnostiach
nekonečné mrakodrapy prebodávajúce nebo
sarkofág plyšových zvierat a plastových kvetov
Básně Ondreye Zintaera (*1982) jsme publikovali v čísle revue Prostor 118.
