Revue Prostor - prestižní společensko-kulturní čtvrtletník zaměřený na aktuální témata z oblasti kultury, společenského a politického života.

Předchozí čísla
Modrá čísla je možno si stáhnout
2014 : 103/104 102 101
2013 : 100 99 97-98
2012 : 95/96 93/94
2011 : 92 90/91 89
2010 : 87/88 86 85
2009 : 84 83 81/82
2008 : 80 79 77/78
2007 : 76 75 73/74
2006 : 72 71 69/70
2005 : 67/68 65/66
2004 : 63/64 61/62
2003 : 60 58/59 57
2002 : 55/56 54 53
2001 : 52 51 49/50
2000 : 47/48 45/46
1999 : 43/44 42 41
1998 : 39/40 38 37
1997 : 36 35 34 33
1996 : 32 31

bibliografie 55
bibliografie 43
bibliografie 18
 
Vyhledávání:



Dialog o vládcích času
Emil Páleš - Milan Hanuš

(Rozhovor elektronickou po?tou s Emilem Pále?em ? o archandělu Michaelovi, rytmickém střídání duchů času a esoterním přístupu k dějinám)

Autor Angelologie dějin, publikace mimořádné svým rozsahem (645 stran) i duchovním zaměřením, Emil Pále? (*1966) vystudoval kybernetiku a vyučoval počítačovou lingvistiku na katedře umělé inteligence Matematicko-fyzikální fakulty Univerzity Komenského v Bratislavě. V letech 1989?1994 vedl výzkum ?Počítačový model sloven?tiny? v Jazykovědném ústavu źudovíta ?túra Slovenské akademie věd. Roku 1994 zalo?il nadaci Sophia, kterou vede. V letech 1993?1999 vydával čtvrtletník Sophia, roku 1995 publikoval esejistickou studii Duchovná úloha strednej Európy alebo Ako súvisia rozprávky s politikou. Je předním představitelem sofiologie, disciplíny usilující o syntézu věd, umění a nábo?enství.

 

***

 

Hanu?: V jaké době podle Vás ?ijeme ? skutečně jsme se ocitli na rozhraní věků, v něm? dochází k podstatným změnám, anebo podléháme nějaké kolektivní iluzi či historickému sebeklamu?

 

Pále?: Podža mňa ?ijeme v 124. roku veku archanjela Michaela, ktorý sa stal duchom času na jeseň 1879. Pre domnienku, ?e sa u? začal vek Vodnára, neexistujú, pokiaž viem, ?iadne dôvody. Nie je to dolo?ené v duchovnej tradícii a nie sú na to ani ?iadne empirické (skúsenostné) doklady. Vežké o?ivenie záujmu o duchovnos?, zverejnenie určitých tajných náuk a zmena paradigmy, ktorá sa od konca 19. storočia odohráva vo vede, umení a spoločnosti, sú in?pirované Michaelom, ktorý takto pôsobí ka?dých 2500 rokov.

?ijeme opä? v takej dobe, aká bola v časoch Lao?c, Zarathu?tru, Buddhu alebo Sokrata. Archanjel Slnka in?piruje pri ka?dom svojom príchode novú vlnu filozofie a tie? dôraz na slobodu a dôstojnos? jednotlivca, ktorý sa prejavuje v úsilí o demokraciu. Vedeli ste, ?e napríklad Buddha sa narodil v parlamentnej republike a učil, ?e podobná doba príde opä? o 25 storočí, či?e dnes?

 

Hanu?: Nevěděl, ale přesto si myslím, ?e Va?e tvrzení o 124. roku věku archanděla Michaela zní střízlivě zalo?enému člověku, který je zvyklý na bě?né dělení historických epoch, a? mysticky ? mo?ná dokonce je?tě mystičtěji ne? dělení, o které se pokou?í tzv. astrochronologie (končící věk Ryb, začínající věk Vodnáře), s ní? ? jak vidno ? také polemizujete. Na základě jakých poznatků jste se dopracoval k takovým radikálním tvrzením a matematicky přesným výpočtům?

 

Pále?: Súhlasím s teóriou striedania vekov, ale nesúhlasím ohžadom dnes roz?íreného datovania, kedy jednotlivé veky začínajú. Podža mňa ukazuje ručička svetových hodín od roku 1989 iba na 22° Rýb, tak?e vek Vodnára je e?te ďaleko. Pravda?e sa u? teraz pripravuje, v nadzmyslovej rovine, ale toho sa vedome zúčastňuje len úzka duchovná avantgarda. Ako svetová kultúra príde oveža neskôr.

Dôvod pre túto astrochronológiu je ten, ?e zodpovedá skutočnosti. Vychádza zo skutočného striedania kultúrnych vĺn v dejinách. ?trnás? rokov skúmam tieto vlny kvalitatívne i kvantitatívne, pomocou exaktných matematických metód. Zistil som, ?e v dejinách existujú ?tatisticky významné, paralelne prebiehajúce vlny a periodicity rôznych dĺ?ok. Tieto vlny skutočne zodpovedajú babylonským predstavám o cyklickom striedaní astrálnych bo?stiev. Existujú dlhé vlny, ktoré zodpovedajú platónskym mesiacom ? egyptsko-babylonská epocha bola vekom Býka, grécko-latinská vekom Barana a s vekom Rýb sa začal novovek. Existujú aj krátke vlny, ktoré zodpovedajú platónskym dňom. Napríklad osvietenstvo in?pirovala inteligencia 26° Rýb, ktorá má merkurický charakter, romantizmus venu?anská inteligencia 25° Rýb. Roky komunizmu (1917?1989), ktoré máme práve za sebou, podnecoval marsický duch (a antiduch), ktorý ovláda 23° Rýb. Zodiakálna astrochronológia sa proste nedá predatova? na nejaký iný dátum, lebo prestane zodpoveda? skutočnému dianiu v dejinách. Mo?ná je chybová odchýlka plus alebo mínus 15 rokov, ale nie viac.

Empirické doklady pre dnes v?eobecne roz?írené datovanie sú iba anekdotické a nemajú ?iadnu dôkazovú hodnotu. Povedzme, ?e Je?i?ovým symbolom bola ryba, a tak s kres?anstvom sa začína vek Rýb. Je?i?ovým symbolom je aj baránok, a tak mô?eme rovnako dobre poveda?, ?e sa vtedy začal vek Barana.

Zaujímavé by bolo, keby niekto dokázal predlo?i? inú astrochronológiu, ktorá by bola niečím podlo?ená. Pokiaž viem, o také niečo sa pokúsil len Milan ?půrek. Podža neho sa v?ak svetové hodiny točia opačným smerom a pred nami stojí vek Býka.

Hanu?: Kdy? jsem si va?i Angelologii dějin četl, napadala mě my?lenka, jestli jste se nestal obětí svých vlastních přání a předpokladů, které vydáváte za skutečnost. Od kterého časového bodu jste začal počítat střídání věků ? copak se dá takový bod exaktně určit?

 

Pále?: Tú otázku som si po celý čas kládol i ja. Ako vedec si ju musím klás? a hžada? cesty, ako oddeli? fakty od dojmov. Veda má svoje metódy, ako eliminova? subjektívne skreslenie ? patrí k nim predov?etkým dvojitý slepý pokus. Pri slepom pokuse sa pozorovania zveria vedcom, ktorí nie sú informovaní o tom, ako znie hypotéza, a preto nemô?u skresli? namerané dáta.

Tak som to urobil aj ja. Vyčítali mi, ?e si rytmy v dejinách iba namý?žam a zrejme si vyberám z dejín svojvožne iba tie fakty, ktoré sa mi hodia do mojej teórie. V?etkým takýmto oponentom som zavrel ústa, keď som ich vyzval, aby sami navrhli alebo vybrali kontrolné ?túdie, ktoré pokladajú za spožahlivé. Ukázalo sa, ?e tie najpodrobnej?ie ?túdie od najrenomovanej?ích svetových sociológov a antropológov tie? potvrdzujú existenciu mnou predpovedaných rytmov. To nikto nečakal. Mnohí si boli vopred istí, ?e sa nič nepotvrdí. Najmä odkedy vy?la Popperova kniha Bieda historicizmu, nikto u? ?iadne zákonitosti v dejinách ani nehžadal a vzdelanci len bezmy?lienkovite opakovali Popperovu intelektuálnu ?pekuláciu o tom, ?e v dejinách ?iadne rytmy existova? nemô?u.

Ja som sa viac zaoberal realitou ne? výrokmi autorít a venoval som tomu kus ?ivota. S profesorom Mikuleckým, čo je ná? ?pičkový chronobiológ, sme na počítači pomocou exaktných metód matematickej ?tatistiky a trigonometrickej regresie spracovali vlny dejinnej tvorivosti, výskyt géniov v rôznych odvetviach umení a vied, indexy revolučnosti atď. Verte mi, ?e počítač nepodlieha nad?eniu a neverí v anjelov ? ale doká?e identifikova? akúkožvek ?tatisticky signifikantnú periodicitu s príslu?nou dĺ?kou periódy, fázou kulminácie, intervalom spožahlivosti atď.

Postupne tieto výsledky publikujeme na vedeckých konferenciách a v ?pičkových svetových časopisoch. Vedci majú tú najväč?iu skepsu voči mystike. A keby moja Angelológia bola nejako napadnutežná, u? dávno by proti nej uviedli vyvracajúce argumenty na nejakom vedeckom fóre alebo v niektorom odbornom časopise. Zatiaž nikto na nič nepri?iel. Tak?e opakujem, babylonská astrochronológia funguje s mo?nou odchýlkou okolo 15 rokov a pravdepodobnos?, ?e by mohlo ís? o náhodnú zhodu, je jedna k stotisícom alebo miliónom. Nedá sa posúva? dopredu ani dozadu.

Hanu?: Podle výsledků va?eho zkoumání tedy teprve v roce 1413 skončil věk Berana a začal věk Ryb. Desítky slavných esoterických učitelů a guruů, včetně takových osobností, jako byl C. G. Jung, mluví nebo pí?í o tom, ?e věk Vodnáře právě začíná nebo u? začal. Znamená to, ?e se v?ichni ostatní mýlí?

 

Pále?: Vyzerá to tak, ?e v?etci, okrem jedného: Rudolfa Steinera. Steiner bol asi prvý, kto v roku 1905 na pôde teozofickej spoločnosti predná?al o reinkarnácii na pozadí cyklického striedania vekov. Empiricky zistené striedanie kultúrnych vĺn potvrdilo Steinerovo jasnovidné bádanie. Dnes existujú stovky rôznych datovaní začiatku veku Vodnára počínajúc rokom 1762 a? po 2813. Av?ak len to prvé, pôvodné datovanie bolo správne.

Steinerova antropozofia toti? jediná datuje striedanie vekov tak, ako ho datovali aj samotní Babylončania. Za kráža Nabonassara (roku 747 pred Kristom) symbolicky porozbíjali kalendárne tabužky a začali datova? nový vek (Barana). Babylonský kalendár, ktorý sa pou?íval e?te v helénskych časoch v Egypte, preto začína rokom 747 pred Kristom. Objavitež babylonského zodiakálneho kalendára nemecký asýriológ Hugo Winckler to pôvodne (v roku 1900) takto aj uverejnil.

Okolo roku 1920 v?ak dvaja populárni holandskí autori Beansar van Brede a Hans Künkel vek Vodnára predatovali na súčasnos?. V takej podobe to potom ďalej prebralo hnutie new age. Dôvod, o ktorý sa toto datovanie opiera, je ten, ?e jarný bod prichádza do súhvezdia Vodnára. Odhliadnuc od toho, ?e jarný bod vstúpi do súhvezdia Vodnára a? okolo roku 2060 a súhvezdie Rýb opustí a? okolo roku 3210 (preto?e sa prekrývajú v úseku a? 16°), má táto my?lienka jednu principiálnu chybu. Tradičná západná astrológia toti? nikdy nepripisovala súhvezdiam tie duchovné vplyvy, ktoré im pripisujú Brede a Künkel. Pripisovala ich znameniam. Brede a Künkel v?ak ani nevedeli, aký je rozdiel medzi znameniami a súhvezdiami, a vožne si ich zamieňali. Jarný bod sa znameniami vôbec nepohybuje, stojí v?dy na 1° Barana. Tak?e sa nedá pou?i? ako nejaký nultý východiskový bod. Milan ?půrek si uvedomil, ?e ide o logický omyl, a preto začal hžada? nejakú inú astrochronológiu.

K zámene s vekom Vodnára prispela určite aj vlna novej duchovnosti od prelomu 19. a 20. storočia, ktorú ? ako som vravel ? in?piruje Michael. Nakoniec za tým v?ak stojí aj žudské ?elanie ?i? vo výnimočnej dobe ? na prelome vekov. Pripadla mi asi nevďačná úloha na to upozorni? a mnohých nasledovníkov, ktorí brali svojich učitežov ako neomylný kanál informácie prichádzajúci priamo od Stvoriteža, sa to zrejme osobne dotkne. Chcem poveda?, ?e mnohých týchto duchovných učitežov si naďalej vá?im pre ich osobný príklad a v?etko pravdivé, čo robili, i keď sa v niektorom smere čiastočne mýlili. Viem toti?, aké ?a?ké je duchovné bádanie. Je oveža ?a??ie ako bádanie v be?nej vede a ka?dé, i čiastočné, ale autentické poznanie je vzácne. Treba v?ak jasne vidie? aj to, ako sa v súčasnej ezoterike reční o osvietení ? a autori pritom jeden od druhého húfne odpisujú v?etko aj s chybami.

 

Hanu?: A proč jste si zvolil za označení jednotlivých ?duchů času? jména a bytosti archandělů ? ostatně nezdá se Vám, ?e mísit exaktní vědu, astrologii a křes?anskou mystiku je pro seriózního badatele trochu ?silné kafe? ? myslíte, ?e u? k něčemu takovému dozrál čas?

 

Pále?: Nezvolil som si ich ja. Mená siedmich archanjelov a dátumy ich vlád nájdete napríklad v spise opáta Johana Trithemia zo Sponheimu O siedmich duchoch, ktorí riadia obehy nebeských sfér z roku 1508. Ani Trithemius si ich nevymyslel, len ich prevzal z e?te star?ích prameňov, ktoré sa dajú vystopova? práve a? k babylonským kňazom. Babylončania uctievali planetárne sedembo?stvo, ktoré sa neskôr zmenilo na sedmicu kres?anských archanjelov. Archanjel Anael napríklad nie je nikto iný ako bohyňa lásky a vá?ne Inanna, Gabriel je starý mesačný boh Sín, ktorého zikkurat stojí v Úre, Zachariel je Marduk atď.

Najväč?ie kres?anské autority ako sv. Augustín, Tomá? Akvinský a ďal?í si boli dobre vedomí, ?e tieto pohanské bo?stvá, ktoré odu?evňujú hviezdy, sa v kres?anstve len premenovali na anjelov. Tak?e to nie je nejaké moje umelé zmie?avanie. Treba si prečíta? Sumu teológie, a nie slepo hrom?i? proti astrológii, ako to robia kňazi. Veď Lev XIII. prehlásil tomizmus za jediné pravé učenie katolicizmu.

Čo sa týka vedy, duch času je na mojej strane. Nová paradigma visí vo vzduchu a vežká čas? vedeckej aj laickej obce na taký duchovný prelom v myslení čaká. Mô?em sa u? oprie? o mnohé, čo bolo v 20. storočí urobené. I keď vedci, aj tí, čo chcú, stále e?te nedoká?u preskoči? tieň starej materialistickej metodológie a nájs? nejaký pevný bod pri výskume nadzmyslového sveta, ktorý by ?pohol zemegužou?.

Vezmite si napríklad, ako sa Fritjof Capra preslávil svojím Taom fyziky. Pritom to vôbec nebola vedecká publikácia, ale len súkromné úvahy vedca, ktorý sa zamyslel nad podobnos?ami kvantovej fyziky a orientálneho mysticizmu. Alebo Sheldrakeova a Foxova Fyzika anjelov. Páči sa nám to, lebo cítime, ?e sa to uberá správnym smerom. Ale sú to len eseje, filozofické úvahy. Nie sú to teórie, ktoré by mohli v niečom nahradi? tie doteraj?ie teórie materialistov.

Pevný bod, ktorý som si na?iel ja, je rytmus. Rytmy v prírode a v dejinách sú podivuhodný jav, o ktorom nevedno, či sú hmotné, alebo nehmotné. Rytmus je most, ktorý spája duchovný a hmotný svet. Aj neviditežné sily sa dajú empiricky zachyti?, pokiaž sa prejavujú rytmicky. Teória o dejinách, ktorú som predlo?il, je po vedeckej stránke dolo?ená lep?ie ne? naprostá väč?ina teórií v oblasti humanitných vied. Veď sociológom alebo futurológom sa doteraz ani nesnívalo, ?e by mohli čokožvek predpoveda? čo i len na pár desa?ročí vopred, nieto e?te na tisícročia vopred, ako to bolo mo?né na základe angelológie. Dokázal som, ?e starobylá angelológia je tou najvedeckej?ou dejinnou syntézou, ktorá umo?ňuje robi? doteraz najspožahlivej?ie dlhodobé predikcie.

Kameň úrazu je v tom, ?e ide o úspe?nú teóriu, ktorá nie je spojená s materialistickou, ale s idealistickou platónskou metafyzikou. Práve tým sa v?ak stáva pilotným príkladom. Je to pozitívny príklad toho, ?e idealistická teória mô?e by? úspe?nej?ia a mô?e nahradi? doteraj?ie, hor?ie fungujúce teórie materialistov. Doteraj?ie akademické krédo, podža ktorého metafyzika nepatrí do vedy, sa bude musie? prispôsobi? tejto novej skutočnosti.

 

Hanu?: Myslím, ?e ka?dý astrolog se nad va?í Angelologií dějin nutně zarazí, proto?e se v ní prakticky nezmiňujete o působení planetárních sil (?duchů času?), které vládnou (řečeno s Jungem) různým úrovním kolektivního vědomí a zvlá?tě nevědomí ? mám na mysli transsaturnské planety Uran, Neptun Pluto. Současná astrologie s nimi pracuje při interpretaci právě těch historických faktů, které zajímají i vás. Jako byste nevzal v úvahu velké evropské revoluce, zvlá?tě francouzskou s heslem Volnost, rovnost, bratrství (tento vpád uranských sil byl natolik silný, ?e si je lidé byli nuceni uvědomit), období romantismu spojené s ?jarem národů? (neptunská Herderova vize sbratření národů pod praporem Slovanstva), zku?enost s totalitními re?imy vedoucí a? k pou?ití atomové bomby (výraz plutónských sil).

 

Pále?: V?etky planéty pôsobia v kolektívnom podvedomí, len o transsaturnských sa hovorí, ?e pôsobia subtílnej?ie v jeho hlb?ích vrstvách. Mám konjunkciu Urána s Plutom na ascendente, a preto som z vlastnej skúsenosti presvedčený, ?e pôsobia. Nie sú v?ak súčas?ou toho rytmu, ktorý som objavil či znovuobjavil po Babylončanoch. Ten je zalo?ený na sedmičke. Je vecou faktu, ?e v dejinách po siedmom archanjelovi nasleduje opä? ten prvý, a nie ôsmy alebo deviaty. Učenci si mysleli, ?e stará astrológia je zalo?ená na sedmičke len preto, ?e Babylončania nepoznali viac ako sedem planét. Skôr opak je pravdou. Súčasná astronómia prichádza na to, ?e Saturn je z kozmogonického hžadiska predsa len poslednou planétou slnečnej sústavy a zasaturnské planéty sa tam dostali neskôr nejakým iným spôsobom. Tak?e sedmička je číslo, ktoré má svoje opodstatnenie.

Tie tri príklady z dejín, ktoré ste uviedli, sa dajú da? do súvislosti práve s tými troma obdobiami, ktoré som uviedol vy??ie. Osvietenstvo, ktoré vyvrcholilo francúzskou revolúciou, spadá do merkúrskeho veku. Av?ak Urán sa pokladá za vy??iu oktávu Merkúra. Oba znamenajú prométeovský archetyp mysliteža, vynálezcu, osloboditeža žudstva. Romantizmus spolu s nacionalizmom, prebudeným národným cítením, je in?piráciou Venu?e, ktorej vy??ou oktávou je zároveň Neptún. Totality, svetové vojny a hrozba atómového po?iaru ? to je dielo Marsa. A Pluto je práve vy??ou oktávou Marsa. Tak?e v tomto smere sa úvahy moderných astrológov dobre zhodujú s mojimi, ak chápeme zasaturnské planéty ako vy??ie oktávy základnej sedmice v hudbe sfér.

Navy?e som presvedčený, ?e v dejinách existuje aj mno?stvo ďal?ích rytmov, ktoré sme si zatiaž neuvedomili. Čo napríklad mayský kalendár ? hovorí o celkom iných cykloch a verím, ?e je tie? zalo?ený na nejakom druhu skúsenosti.

 

Hanu?: Říkáte, ?e se ve svých zkoumáních řídíte empirickými údaji. Jak ale například vysvětlíte, ?e do velkého samaelského období ve středověké Evropě 1171?1525 (Samael je v tradici charakterizován jako duch válek a zla, vy o něm mluvíte jako o archandělu Marsu) patří vůbec nejsvětlej?í perioda v českých dějinách ? toti? panování Karla IV. (?il 1316?1378). Připomínám, ?e v oněch podle Vás ?temných letech? zakládá v Praze univerzitu evropského významu a vůbec se stará o v?eobecný rozkvět svého království.

 

Pále?: Moja pracovná hypotéza neznie tak, ?e by v samaelskom období nevyhnutne musela by? v?ade zlá doba. Je dokonca mo?né, ?e by nebola v takom období zlá doba vôbec nikde na svete, pokiaž by v?etky národy tieto marsické sily v sebe zu?žachtili. No keď?e to doká?e urobi? zvyčajne len vežmi malá čas? žudí, je samaelské obdobie vo svojich historických prejavoch skôr de?truktívne. Sú to pre nás obzvlá?? ?a?ké sily na zvládnutie, preto sa o Samaelovi hovorí ako o padlom archanjelovi. V archeologických vrstvách nájdete ka?dých 500 rokov doslova vrstvu popola ? to sú samaelské obdobia. Aj 14. storočie bolo vcelku také ? vymrela vtedy asi tretina celosvetovej populácie.

Zu?žachtený Mars je v?ak niečo krásne; je to sila osobnosti, ktorá vládne bez toho, aby musela by? agresívna. Ak padlý Mars priná?a vojny, choroby a smr?, tak pozdvihnutý Mars je tou najlep?ou zárukou mieru, zdravia a večného ?ivota. Anjeli tejto sféry súvisia s pádom človeka, ale aj s prekonaním jeho dôsledkov a vzkriesením.

Zakladanie univerzít a rozkvet filozofie in?piroval Michael, ktorý so Samaelom spolupôsobil e?te v prvej polovici 14. storočia. Tak?e Karlova univerzita je michaelská in?pirácia.

 

Hanu?: Va?e odpověď je velice obecná a ? promiňte mi ten výraz ? trochu vyhýbavá. Karel IV. byl prakticky nejmocněj?ím panovníkem v Evropě, který ?ířil vzdělanost, rozvíjel styky, zakládal města ? vtiskl své době určitou peče?. V čem konkrétně se v jeho působení, je? mělo evropský význam, projevil samaelský duch času?

 

Pále?: Dobre, tak vám o Karolovi IV. niečo poviem. Démon Marsu pôsobil počas zemského vývoja nad strednou Áziou, kde sa vyvinuli tie najdravej?ie dinosaury, vlastne draci. Dodnes je s tým miestom spojený a pravidelne v ka?dom marsickom období odtiaž vyrá?ajú divoké kočovné národy a pusto?ia okolité civilizácie. Vtedy v 13. a 14. storočí to boli D?ingischán a Tamerlán.

Spolu s nimi v?ak prichádzal e?te hor?í nepriatež ? mor. Morová baktéria je výsledkom genetickej mutácie, za ktorou stojí tento démon nenávisti, je niečo ako jeho vtelenie. V polovici 14. storočia sa zo strednej Ázie roz?írila pandémia, ktorá skosila žudstvo tak, ?e to nemá v dejinách obdoby. Bol to výnimočný okamih, kedy sa pôsobenie Samaela zo?tvornásobilo. Démon si pri?iel po v?etkých tých, kto s ním tajne pestovali spojenectvo. Pri?iel jeho čas.

Vtedaj?í žudia vežmi dobre vedeli, čo je vo veci, keď hovorili, ?e je to nečistá miazma v ovzdu?í, ktorá je zapríčinená konjunkciou planét, konkrétne Marsa v ?korpiónovi. Zvony a zdr?anlivý ?ivot mohli tú miazmu rozohna?. Lekári sa dnes tomu smejú, lebo nechápu, ?e ka?dá baktéria je virulentná len v určitej aure.

Čierna smr? sa valila celou Euráziou a v roku 1349 dosiahla Čechy. Česko-požské územia Karola IV. ako zázrakom obi?la. Rozostúpila sa a za nimi sa znova uzavrela, ako keď morská vlna obmyje nejaký vy??ie polo?ený ostrov. Tento stra?ný prastarý démon, ktorého dobre poznali u? Babylončania pod menom Namtar a kres?ania ako Satana, sa zastavil pred Čechami, Sliezskom a Požskom, poklonil sa Karolovi IV. ako svojmu pánovi, obi?iel ho sprava a zžava a pokračoval ďalej v ?atve svojich obetí. U? veríte, ?e Karol poznal tajomstvo Grálu, a kto má Grál, nemô?e zomrie?, aj keby bol ranený smrtežnou chorobou, ako Amfortas? Steiner sa o Karolovi vyjadril, ?e to bol posledný zasvätenec na cisárskom tróne.

Čerta sa, pravda, tak skoro nezbavíte. Krátko po Karolovej smrti, keď na trón nastúpil slabý Václav, okolo roku 1380, sa vrátil a skosil aj Čechy.

 

Hanu?: Hovořil jste o tom, ?e na základě va?í angelologie je mo?né téměř s vědeckou jistotou předvídat budoucí dobu. Co nás tedy čeká v blízké i vzdálené budoucnosti? A bylo nějakým mementem například 11. září 2001 ? mnozí hovořili o zhroucení novodobé Babylonské vě?e?

 

Pále?: Chcem trochu varova? pred tým, aby teraz nevznikol taký stereotyp, ?e sa duchom času bude pripisova? v?etko, aj to, čo má úplne iné príčiny. V?etko, čo sa deje, je v?dy ovplyvnené aj duchom času, ale duch času je len jeden príčinný faktor medzi mnohými ďal?ími.

Áno, aj 11. september vo v?eobecnosti súvisí s nástupom nového 72-ročného ducha času od roku 1989. Ka?dý platónsky deň sa toti? mení geopolitické usporiadanie sveta. S pádom Berlínskeho múru Samaela vystriedal Zachariel. Bipolárny svet dvoch antagonistických ideologických táborov sa stal minulos?ou. Nahradil ho multipolárny svet, o akom hovorí Huntington. Vojna ideológií sa mení na vojny civilizácií. Zo zacharielskej sféry Jupitera sú toti? utvárané civilizácie: kres?anská, moslimská, hinduistická, konfuciánska atď. Čo sa dnes obnovuje, sú územné bloky, ktoré vznikli vo vežkom zacharielskom období stredoveku, za Karola Vežkého, Harúna ar-Ra?ída, Har?u a tchangských cisárov. Ohniská konfliktov sa preto presúvajú na hranice medzi civilizáciami, nie medzi ideologickými tábormi alebo národmi.

 

Hanu?: Zdá se, ?e na poli současné vědy působíte jako průkopník, jak se vám v této roli daří mezi va?imi domácími i zahraničními kolegy ? nepova?ují vás za fantastu, odpadlíka nebo akademického heretika? U koho va?e angelologie vzbudila respekt, a u koho naopak kritiku a odmítnutí? Vytváříte okruh svých ?áků?

Pále?: Kedysi som urobil priekopnícku prácu v umelej inteligencii a počítačovej lingvistike a v?etci ma chválili. Potom kolegovia začali zalamova? za mojím chrbtom rukami nad tým, ?e som sa dal na ?mystiku?, ako keby oplakávali nejaký stratený vežký talent. Desa? rokov som bol dobrovožne-nedobrovožne akademický disident, ktorý si musel svoj výskum financova? sám. Teraz sa to opä? mení k lep?iemu. Otáčanie očí stĺpkom a udieranie si do čela pomaly nahradzuje uznanlivé pokyvkávanie hlavou. Na Komenského univerzite sa konalo interdisciplinárne kolokvium k Angelológii, kde sa zi?li kolegovia z rôznych odborov a predniesli vecné príspevky. S tým som aj odchádzal z Akadémie, ?e a? sa vrátim, akadémia sa zmení. Po sedemsto rokoch od čias Tomá?a Akvinského sa na univerzitnej pôde opä? hovorí o anjeloch.

V duchovnej rovine som v podstate u? zví?azil a prebojoval novú paradigmu v spoločenských vedách. Preto?e ten, kto chce by? proti, u? nemá racionálne argumenty, a tým vysvitá, ?e nie je proti z vedeckých, ale len z osobných dôvodov. Nedonútim v?etkých, aby Angelológiu prijali aj srdcom, preto?e mravné dôsledky, ktoré z takého poznania vyplývajú, niektoré du?e e?te nemô?u znies?. Ale vyrazil som zbraň z ruky v?etkým farizejom, ktorí napádali duchovné poznanie ako nevedecké a zakazovali ho.

Skutočne sa nová paradigma presadí a? tým, ?e sa začne plodne pou?íva?. Teda nie len tým, ?e sa predvedie nejaký rozumový dôkaz jej pravdivosti. Tu vkladám nádej do mladých, ktorí s týmto novým podnetom u? vyrastajú a budú ho rozpracováva?. Niektorí ?tudenti u? úspe?ne obhájili v nadväznosti na Angelológiu svoje diplomové práce.

Dúfam, ?e v roku 2004 sa mi podarí da? do tlače prepracované vydanie Angelológie v če?tine. A potom plánujem otvori? letnú ?kolu angelológie. Pre Čechov a Slovákov spoločne by mohla by? niekde na moravsko-slovenskom pomedzí. Z mno?stva účastníkov chcem potom vybra? u??í kruh tých, čo budú ma? na to predpoklady, a odovzda? im aj ezoterické pozadie a pôvod mojich objavov.

 

Hanu?: Zmiňoval jste se o Rudolfu Steinerovi a nyní hovoříte o esoterním pozadí svých výzkumů: získal jste i vy osobně nějakou schopnost k poznávání vy??ích světů? Odkud čerpáte inspiraci?

 

Pále?: Keď tožko hovoríme o ?tatistike a meraní, mohlo by sa nakoniec zda?, ?e celý ten kum?t je len zále?itos? výpočtov. To zďaleka nie je pravda. Matematicky si síce mô?eme určité ezoterické poznatky nepriamo preveri?, ale ?iadne nové poznatky pomocou takých výpočtov nemô?eme získa?. Len ak vnímame duchovné bytosti dostatočne jasne vnútorným zrakom a poznáme ich, sme schopní navrhnú? aj experimenty dokladajúce ich existenciu. Moje bádanie začalo tým, ?e som tieto duchovné bytosti vnímal, ale ako to máte komunikova? druhým žuďom? Trvalo 25 rokov, ne? sa môj vnútorný zrak zaostril do tej miery, ?e som si na?iel cesty, ako tie zá?itky vyjadri? pomocou jasných racionálnych pojmov a hmatatežných príkladov a stalo sa to svojím spôsobom vedou ? obnovenou angelológiou. V be?nej vede sa ?iaž prezentujú v?dy u? len výsledné diagramy a rovnice, ale nehovorí sa, aký osobný vývoj doviedol bádateža k nejakému geniálnemu nápadu. Nápady nepadajú z neba náhodou, ale múzy ich rozdávajú v súlade s vy??ou múdros?ou na základe na?ej mravnej kvality. Určitá forma technického poznania sa síce dá na prírode vynúti?, ale skutočné vy??ie poznanie je dar zhora, ktorý je podmienený prijatím vy??ieho stupňa morálnej zodpovednosti.

Rudolf Steiner patrí medzi tých duchovných učitežov, ktorých si vá?im najviac, lebo sa ukázal by? pre mňa vežmi podnetný. Pri mojom bádaní v?ak dospievam aj k poznatkom, ktoré sa čiastočne nezhodujú s antropozofiou alebo v nej nie sú obsiahnuté. A v čase, keď som začal písa? Angelológiu, som Steinera e?te nepoznal. Na?iel som si svoju vlastnú pracovnú metódu, ktorá je niekde na hranici medzi ?ivým myslením a jasnovidnos?ou a ktorá sa dá do určitej miery sprostredkova? aj bystrým poslucháčom. O to pôjde v mojej ?kole angelológie. Začal som s touto ?kolou vo Viedni, a ten najväč?í zá?itok pre poslucháčov je práve určitý zá?itok na hranici jasnovidnosti. Ku koncu seminára ja kladiem otázky a oni odpovedajú, napríklad: Aké stavby asi le?ia pod zemou v tejto 4500 rokov starej vrstve? Niektorí na to prídu, ale nie sú si istí. Potom vytiahnem príslu?nú archeologickú publikáciu ? a tam to je! Tí, čo na to pri?li, z toho majú zá?itok, ?e sú schopní vidie? bez opory fyzických očí, a začnú rozmý?ža?, čo sme to vlastne robili. Je to pre nich niečo úplne nové, lebo doteraz boli zvyknutí len na to, ?e predná?ajúci poslucháčom jednostranne predkladá nejaké vízie neviditežna, ktoré si nikto nemô?e overi?. Ja som na?iel taký trik, ako dovies? človeka na prah jeho nadzmyslových schopností. Pravda, rozvíja? ich ďalej mô?e len vlastnou prácou, ale tak je to s ka?dou žudskou schopnos?ou. Čo le?í medzi uvedomením si, ?e máme hudobný sluch, a husžovou virtuozitou, je celo?ivotné cvičenie a disciplína.

Hanu?: Va?í ?kole angelologie přeji hodně úspěchů a děkuji vám za rozhovor.

nahoru
Obsah © Sdružení pro vydávání revue PROSTOR
email: prostorevue@gmail.com

Původně samizdatový časopis PROSTOR, u jehož zrodu stáli Aleš Lederer, Jan Štern, Jan Vávra a Jiří Hapala, vznikl v červnu v roce 1982. V samizdatové, "zakonspirované" podobě vycházel až do roku 1989, celkem 12 čísel (kvůli hrozbě prozrazení a zákazu používali autoři i přispěvatelé pseudonymy).

Od roku 1990 začala nezávislá, kulturně politická revue PROSTOR vycházet (od čísla 10) v soukromém nakladatelství a vydavatelství Aleše Lederera, který jakožto vydavatel rovněž řídil redakční kruh časopisu, jehož členy byli Rudolf Starý (pozdější šéfredaktor), Jan Vávra, Josef Kroutvor, Milan Hanuš (pozdější výkonný redaktor) a Stanislava Přádná.

V jednotlivých tematických číslech revue PROSTOR se objevovaly esejistické texty zrcadlící proměnu společenské, politické, kulturní i psychologické atmosféry doby. Vedle předních domácích autorů uváděla revue především významné představitele duchovních proudů hlásících se k západní kulturní tradici (C.G.Jung, F.A.von Hayek, R.Scruton).