Revue Prostor - presti�n� spole�ensko-kulturn� �tvrtletn�k zam��en� na aktu�ln� t�mata z oblasti kultury, spole�ensk�ho a politick�ho �ivota.

Autor Angelologie d�jin, publikace mimo��dn� sv�m rozsahem (645 stran) i duchovn�m zam��en�m, Emil P�le? (*1966) vystudoval kybernetiku a vyu�oval po��ta�ovou lingvistiku na kated�e um�l� inteligence Matematicko-fyzik�ln� fakulty Univerzity Komensk�ho v Bratislav�. V letech 1989?1994 vedl v�zkum ?Po��ta�ov� model sloven?tiny? v Jazykov�dn�m �stavu �udov�ta ?t�ra Slovensk� akademie v�d. Roku 1994 zalo?il nadaci Sophia, kterou vede. V letech 1993?1999 vyd�val �tvrtletn�k Sophia, roku 1995 publikoval esejistickou studii Duchovn� �loha strednej Eur�py alebo Ako s�visia rozpr�vky s politikou. Je p�edn�m p�edstavitelem sofiologie, discipl�ny usiluj�c� o synt�zu v�d, um�n� a n�bo?enstv�.

***

Hanu?: V jak� dob� podle V�s ?ijeme ? skute�n� jsme se ocitli na rozhran� v�k�, v n�m? doch�z� k podstatn�m zm�n�m, anebo podl�h�me n�jak� kolektivn� iluzi �i historick�mu sebeklamu?

P�le?: Pod�a m�a ?ijeme v 124. roku veku archanjela Michaela, ktor� sa stal duchom �asu na jese� 1879. Pre domnienku, ?e sa u? za�al vek Vodn�ra, neexistuj�, pokia� viem, ?iadne d�vody. Nie je to dolo?en� v duchovnej trad�cii a nie s� na to ani ?iadne empirick� (sk�senostn�) doklady. Ve�k� o?ivenie z�ujmu o duchovnos?, zverejnenie ur�it�ch tajn�ch n�uk a zmena paradigmy, ktor� sa od konca 19. storo�ia odohr�va vo vede, umen� a spolo�nosti, s� in?pirovan� Michaelom, ktor� takto p�sob� ka?d�ch 2500 rokov.

?ijeme op�? v takej dobe, ak� bola v �asoch Lao?c, Zarathu?tru, Buddhu alebo Sokrata. Archanjel Slnka in?piruje pri ka?dom svojom pr�chode nov� vlnu filozofie a tie? d�raz na slobodu a d�stojnos? jednotlivca, ktor� sa prejavuje v �sil� o demokraciu. Vedeli ste, ?e napr�klad Buddha sa narodil v parlamentnej republike a u�il, ?e podobn� doba pr�de op�? o 25 storo��, �i?e dnes?

Hanu?: Nev�d�l, ale p�esto si mysl�m, ?e Va?e tvrzen� o 124. roku v�ku archand�la Michaela zn� st��zliv� zalo?en�mu �lov�ku, kter� je zvykl� na b�?n� d�len� historick�ch epoch, a? mysticky ? mo?n� dokonce je?t� mysti�t�ji ne? d�len�, o kter� se pokou?� tzv. astrochronologie (kon��c� v�k Ryb, za��naj�c� v�k Vodn��e), s n�? ? jak vidno ? tak� polemizujete. Na z�klad� jak�ch poznatk� jste se dopracoval k takov�m radik�ln�m tvrzen�m a matematicky p�esn�m v�po�t�m?

P�le?: S�hlas�m s te�riou striedania vekov, ale nes�hlas�m oh�adom dnes roz?�ren�ho datovania, kedy jednotliv� veky za��naj�. Pod�a m�a ukazuje ru�i�ka svetov�ch hod�n od roku 1989 iba na 22� R�b, tak?e vek Vodn�ra je e?te �aleko. Pravda?e sa u? teraz pripravuje, v nadzmyslovej rovine, ale toho sa vedome z��ast�uje len �zka duchovn� avantgarda. Ako svetov� kult�ra pr�de ove�a nesk�r.

D�vod pre t�to astrochronol�giu je ten, ?e zodpoved� skuto�nosti. Vych�dza zo skuto�n�ho striedania kult�rnych v�n v dejin�ch. ?trn�s? rokov sk�mam tieto vlny kvalitat�vne i kvantitat�vne, pomocou exaktn�ch matematick�ch met�d. Zistil som, ?e v dejin�ch existuj� ?tatisticky v�znamn�, paralelne prebiehaj�ce vlny a periodicity r�znych d�?ok. Tieto vlny skuto�ne zodpovedaj� babylonsk�m predstav�m o cyklickom striedan� astr�lnych bo?stiev. Existuj� dlh� vlny, ktor� zodpovedaj� plat�nskym mesiacom ? egyptsko-babylonsk� epocha bola vekom B�ka, gr�cko-latinsk� vekom Barana a s vekom R�b sa za�al novovek. Existuj� aj kr�tke vlny, ktor� zodpovedaj� plat�nskym d�om. Napr�klad osvietenstvo in?pirovala inteligencia 26� R�b, ktor� m� merkurick� charakter, romantizmus venu?ansk� inteligencia 25� R�b. Roky komunizmu (1917?1989), ktor� m�me pr�ve za sebou, podnecoval marsick� duch (a antiduch), ktor� ovl�da 23� R�b. Zodiak�lna astrochronol�gia sa proste ned� predatova? na nejak� in� d�tum, lebo prestane zodpoveda? skuto�n�mu dianiu v dejin�ch. Mo?n� je chybov� odch�lka plus alebo m�nus 15 rokov, ale nie viac.

Empirick� doklady pre dnes v?eobecne roz?�ren� datovanie s� iba anekdotick� a nemaj� ?iadnu d�kazov� hodnotu. Povedzme, ?e Je?i?ov�m symbolom bola ryba, a tak s kres?anstvom sa za��na vek R�b. Je?i?ov�m symbolom je aj bar�nok, a tak m�?eme rovnako dobre poveda?, ?e sa vtedy za�al vek Barana.

Zauj�mav� by bolo, keby niekto dok�zal predlo?i? in� astrochronol�giu, ktor� by bola nie��m podlo?en�. Pokia� viem, o tak� nie�o sa pok�sil len Milan ?p�rek. Pod�a neho sa v?ak svetov� hodiny to�ia opa�n�m smerom a pred nami stoj� vek B�ka.

Hanu?: Kdy? jsem si va?i Angelologii d�jin �etl, napadala m� my?lenka, jestli jste se nestal ob�t� sv�ch vlastn�ch p��n� a p�edpoklad�, kter� vyd�v�te za skute�nost. Od kter�ho �asov�ho bodu jste za�al po��tat st��d�n� v�k� ? copak se d� takov� bod exaktn� ur�it?

P�le?: T� ot�zku som si po cel� �as kl�dol i ja. Ako vedec si ju mus�m kl�s? a h�ada? cesty, ako oddeli? fakty od dojmov. Veda m� svoje met�dy, ako eliminova? subjekt�vne skreslenie ? patr� k nim predov?etk�m dvojit� slep� pokus. Pri slepom pokuse sa pozorovania zveria vedcom, ktor� nie s� informovan� o tom, ako znie hypot�za, a preto nem�?u skresli? nameran� d�ta.

Tak som to urobil aj ja. Vy��tali mi, ?e si rytmy v dejin�ch iba nam�?�am a zrejme si vyber�m z dej�n svojvo�ne iba tie fakty, ktor� sa mi hodia do mojej te�rie. V?etk�m tak�mto oponentom som zavrel �sta, ke� som ich vyzval, aby sami navrhli alebo vybrali kontroln� ?t�die, ktor� pokladaj� za spo�ahliv�. Uk�zalo sa, ?e tie najpodrobnej?ie ?t�die od najrenomovanej?�ch svetov�ch sociol�gov a antropol�gov tie? potvrdzuj� existenciu mnou predpovedan�ch rytmov. To nikto ne�akal. Mnoh� si boli vopred ist�, ?e sa ni� nepotvrd�. Najm� odkedy vy?la Popperova kniha Bieda historicizmu, nikto u? ?iadne z�konitosti v dejin�ch ani neh�adal a vzdelanci len bezmy?lienkovite opakovali Popperovu intelektu�lnu ?pekul�ciu o tom, ?e v dejin�ch ?iadne rytmy existova? nem�?u.

Ja som sa viac zaoberal realitou ne? v�rokmi autor�t a venoval som tomu kus ?ivota. S profesorom Mikuleck�m, �o je n�? ?pi�kov� chronobiol�g, sme na po��ta�i pomocou exaktn�ch met�d matematickej ?tatistiky a trigonometrickej regresie spracovali vlny dejinnej tvorivosti, v�skyt g�niov v r�znych odvetviach umen� a vied, indexy revolu�nosti at�. Verte mi, ?e po��ta� nepodlieha nad?eniu a never� v anjelov ? ale dok�?e identifikova? ak�ko�vek ?tatisticky signifikantn� periodicitu s pr�slu?nou d�?kou peri�dy, f�zou kulmin�cie, intervalom spo�ahlivosti at�.

Postupne tieto v�sledky publikujeme na vedeck�ch konferenci�ch a v ?pi�kov�ch svetov�ch �asopisoch. Vedci maj� t� najv��?iu skepsu vo�i mystike. A keby moja Angelol�gia bola nejako napadnute�n�, u? d�vno by proti nej uviedli vyvracaj�ce argumenty na nejakom vedeckom f�re alebo v niektorom odbornom �asopise. Zatia� nikto na ni� nepri?iel. Tak?e opakujem, babylonsk� astrochronol�gia funguje s mo?nou odch�lkou okolo 15 rokov a pravdepodobnos?, ?e by mohlo �s? o n�hodn� zhodu, je jedna k stotis�com alebo mili�nom. Ned� sa pos�va? dopredu ani dozadu.

Hanu?: Podle v�sledk� va?eho zkoum�n� tedy teprve v roce 1413 skon�il v�k Berana a za�al v�k Ryb. Des�tky slavn�ch esoterick�ch u�itel� a guru�, v�etn� takov�ch osobnost�, jako byl C. G. Jung, mluv� nebo p�?� o tom, ?e v�k Vodn��e pr�v� za��n� nebo u? za�al. Znamen� to, ?e se v?ichni ostatn� m�l�?

P�le?: Vyzer� to tak, ?e v?etci, okrem jedn�ho: Rudolfa Steinera. Steiner bol asi prv�, kto v roku 1905 na p�de teozofickej spolo�nosti predn�?al o reinkarn�cii na pozad� cyklick�ho striedania vekov. Empiricky zisten� striedanie kult�rnych v�n potvrdilo Steinerovo jasnovidn� b�danie. Dnes existuj� stovky r�znych datovan� za�iatku veku Vodn�ra po��naj�c rokom 1762 a? po 2813. Av?ak len to prv�, p�vodn� datovanie bolo spr�vne.

Steinerova antropozofia toti? jedin� datuje striedanie vekov tak, ako ho datovali aj samotn� Babylon�ania. Za kr�a Nabonassara (roku 747 pred Kristom) symbolicky porozb�jali kalend�rne tabu�ky a za�ali datova? nov� vek (Barana). Babylonsk� kalend�r, ktor� sa pou?�val e?te v hel�nskych �asoch v Egypte, preto za��na rokom 747 pred Kristom. Objavite� babylonsk�ho zodiak�lneho kalend�ra nemeck� as�riol�g Hugo Winckler to p�vodne (v roku 1900) takto aj uverejnil.

Okolo roku 1920 v?ak dvaja popul�rni holandsk� autori Beansar van Brede a Hans K�nkel vek Vodn�ra predatovali na s��asnos?. V takej podobe to potom �alej prebralo hnutie new age. D�vod, o ktor� sa toto datovanie opiera, je ten, ?e jarn� bod prich�dza do s�hvezdia Vodn�ra. Odhliadnuc od toho, ?e jarn� bod vst�pi do s�hvezdia Vodn�ra a? okolo roku 2060 a s�hvezdie R�b opust� a? okolo roku 3210 (preto?e sa prekr�vaj� v �seku a? 16�), m� t�to my?lienka jednu principi�lnu chybu. Tradi�n� z�padn� astrol�gia toti? nikdy nepripisovala s�hvezdiam tie duchovn� vplyvy, ktor� im pripisuj� Brede a K�nkel. Pripisovala ich znameniam. Brede a K�nkel v?ak ani nevedeli, ak� je rozdiel medzi znameniami a s�hvezdiami, a vo�ne si ich zamie�ali. Jarn� bod sa znameniami v�bec nepohybuje, stoj� v?dy na 1� Barana. Tak?e sa ned� pou?i? ako nejak� nult� v�chodiskov� bod. Milan ?p�rek si uvedomil, ?e ide o logick� omyl, a preto za�al h�ada? nejak� in� astrochronol�giu.

K z�mene s vekom Vodn�ra prispela ur�ite aj vlna novej duchovnosti od prelomu 19. a 20. storo�ia, ktor� ? ako som vravel ? in?piruje Michael. Nakoniec za t�m v?ak stoj� aj �udsk� ?elanie ?i? vo v�nimo�nej dobe ? na prelome vekov. Pripadla mi asi nev�a�n� �loha na to upozorni? a mnoh�ch nasledovn�kov, ktor� brali svojich u�ite�ov ako neomyln� kan�l inform�cie prich�dzaj�ci priamo od Stvorite�a, sa to zrejme osobne dotkne. Chcem poveda?, ?e mnoh�ch t�chto duchovn�ch u�ite�ov si na�alej v�?im pre ich osobn� pr�klad a v?etko pravdiv�, �o robili, i ke� sa v niektorom smere �iasto�ne m�lili. Viem toti?, ak� ?a?k� je duchovn� b�danie. Je ove�a ?a??ie ako b�danie v be?nej vede a ka?d�, i �iasto�n�, ale autentick� poznanie je vz�cne. Treba v?ak jasne vidie? aj to, ako sa v s��asnej ezoterike re�n� o osvieten� ? a autori pritom jeden od druh�ho h�fne odpisuj� v?etko aj s chybami.

Hanu?: A pro� jste si zvolil za ozna�en� jednotliv�ch ?duch� �asu? jm�na a bytosti archand�l� ? ostatn� nezd� se V�m, ?e m�sit exaktn� v�du, astrologii a k�es?anskou mystiku je pro seri�zn�ho badatele trochu ?siln� kafe? ? mysl�te, ?e u? k n��emu takov�mu dozr�l �as?

P�le?: Nezvolil som si ich ja. Men� siedmich archanjelov a d�tumy ich vl�d n�jdete napr�klad v spise op�ta Johana Trithemia zo Sponheimu O siedmich duchoch, ktor� riadia obehy nebesk�ch sf�r z roku 1508. Ani Trithemius si ich nevymyslel, len ich prevzal z e?te star?�ch prame�ov, ktor� sa daj� vystopova? pr�ve a? k babylonsk�m k�azom. Babylon�ania uctievali planet�rne sedembo?stvo, ktor� sa nesk�r zmenilo na sedmicu kres?ansk�ch archanjelov. Archanjel Anael napr�klad nie je nikto in� ako bohy�a l�sky a v�?ne Inanna, Gabriel je star� mesa�n� boh S�n, ktor�ho zikkurat stoj� v �re, Zachariel je Marduk at�.

Najv��?ie kres?ansk� autority ako sv. August�n, Tom�? Akvinsk� a �al?� si boli dobre vedom�, ?e tieto pohansk� bo?stv�, ktor� odu?ev�uj� hviezdy, sa v kres?anstve len premenovali na anjelov. Tak?e to nie je nejak� moje umel� zmie?avanie. Treba si pre��ta? Sumu teol�gie, a nie slepo hrom?i? proti astrol�gii, ako to robia k�azi. Ve� Lev XIII. prehl�sil tomizmus za jedin� prav� u�enie katolicizmu.

�o sa t�ka vedy, duch �asu je na mojej strane. Nov� paradigma vis� vo vzduchu a ve�k� �as? vedeckej aj laickej obce na tak� duchovn� prelom v myslen� �ak�. M�?em sa u? oprie? o mnoh�, �o bolo v 20. storo�� uroben�. I ke� vedci, aj t�, �o chc�, st�le e?te nedok�?u presko�i? tie� starej materialistickej metodol�gie a n�js? nejak� pevn� bod pri v�skume nadzmyslov�ho sveta, ktor� by ?pohol zemegu�ou?.

Vezmite si napr�klad, ako sa Fritjof Capra presl�vil svoj�m Taom fyziky. Pritom to v�bec nebola vedeck� publik�cia, ale len s�kromn� �vahy vedca, ktor� sa zamyslel nad podobnos?ami kvantovej fyziky a orient�lneho mysticizmu. Alebo Sheldrakeova a Foxova Fyzika anjelov. P��i sa n�m to, lebo c�time, ?e sa to uber� spr�vnym smerom. Ale s� to len eseje, filozofick� �vahy. Nie s� to te�rie, ktor� by mohli v nie�om nahradi? tie doteraj?ie te�rie materialistov.

Pevn� bod, ktor� som si na?iel ja, je rytmus. Rytmy v pr�rode a v dejin�ch s� podivuhodn� jav, o ktorom nevedno, �i s� hmotn�, alebo nehmotn�. Rytmus je most, ktor� sp�ja duchovn� a hmotn� svet. Aj nevidite�n� sily sa daj� empiricky zachyti?, pokia� sa prejavuj� rytmicky. Te�ria o dejin�ch, ktor� som predlo?il, je po vedeckej str�nke dolo?en� lep?ie ne? naprost� v��?ina te�ri� v oblasti humanitn�ch vied. Ve� sociol�gom alebo futurol�gom sa doteraz ani nesn�valo, ?e by mohli �oko�vek predpoveda? �o i len na p�r desa?ro�� vopred, nieto e?te na tis�cro�ia vopred, ako to bolo mo?n� na z�klade angelol�gie. Dok�zal som, ?e starobyl� angelol�gia je tou najvedeckej?ou dejinnou synt�zou, ktor� umo?�uje robi? doteraz najspo�ahlivej?ie dlhodob� predikcie.

Kame� �razu je v tom, ?e ide o �spe?n� te�riu, ktor� nie je spojen� s materialistickou, ale s idealistickou plat�nskou metafyzikou. Pr�ve t�m sa v?ak st�va pilotn�m pr�kladom. Je to pozit�vny pr�klad toho, ?e idealistick� te�ria m�?e by? �spe?nej?ia a m�?e nahradi? doteraj?ie, hor?ie funguj�ce te�rie materialistov. Doteraj?ie akademick� kr�do, pod�a ktor�ho metafyzika nepatr� do vedy, sa bude musie? prisp�sobi? tejto novej skuto�nosti.

Hanu?: Mysl�m, ?e ka?d� astrolog se nad va?� Angelologi� d�jin nutn� zaraz�, proto?e se v n� prakticky nezmi�ujete o p�soben� planet�rn�ch sil (?duch� �asu?), kter� vl�dnou (�e�eno s Jungem) r�zn�m �rovn�m kolektivn�ho v�dom� a zvl�?t� nev�dom� ? m�m na mysli transsaturnsk� planety Uran, Neptun Pluto. Sou�asn� astrologie s nimi pracuje p�i interpretaci pr�v� t�ch historick�ch fakt�, kter� zaj�maj� i v�s. Jako byste nevzal v �vahu velk� evropsk� revoluce, zvl�?t� francouzskou s heslem Volnost, rovnost, bratrstv� (tento vp�d uransk�ch sil byl natolik siln�, ?e si je lid� byli nuceni uv�domit), obdob� romantismu spojen� s ?jarem n�rod�? (neptunsk� Herderova vize sbrat�en� n�rod� pod praporem Slovanstva), zku?enost s totalitn�mi re?imy vedouc� a? k pou?it� atomov� bomby (v�raz plut�nsk�ch sil).

P�le?: V?etky plan�ty p�sobia v kolekt�vnom podvedom�, len o transsaturnsk�ch sa hovor�, ?e p�sobia subt�lnej?ie v jeho hlb?�ch vrstv�ch. M�m konjunkciu Ur�na s Plutom na ascendente, a preto som z vlastnej sk�senosti presved�en�, ?e p�sobia. Nie s� v?ak s��as?ou toho rytmu, ktor� som objavil �i znovuobjavil po Babylon�anoch. Ten je zalo?en� na sedmi�ke. Je vecou faktu, ?e v dejin�ch po siedmom archanjelovi nasleduje op�? ten prv�, a nie �smy alebo deviaty. U�enci si mysleli, ?e star� astrol�gia je zalo?en� na sedmi�ke len preto, ?e Babylon�ania nepoznali viac ako sedem plan�t. Sk�r opak je pravdou. S��asn� astron�mia prich�dza na to, ?e Saturn je z kozmogonick�ho h�adiska predsa len poslednou plan�tou slne�nej s�stavy a zasaturnsk� plan�ty sa tam dostali nesk�r nejak�m in�m sp�sobom. Tak?e sedmi�ka je ��slo, ktor� m� svoje opodstatnenie.

Tie tri pr�klady z dej�n, ktor� ste uviedli, sa daj� da? do s�vislosti pr�ve s t�mi troma obdobiami, ktor� som uviedol vy??ie. Osvietenstvo, ktor� vyvrcholilo franc�zskou revol�ciou, spad� do merk�rskeho veku. Av?ak Ur�n sa poklad� za vy??iu okt�vu Merk�ra. Oba znamenaj� prom�teovsk� archetyp myslite�a, vyn�lezcu, oslobodite�a �udstva. Romantizmus spolu s nacionalizmom, prebuden�m n�rodn�m c�ten�m, je in?pir�ciou Venu?e, ktorej vy??ou okt�vou je z�rove� Nept�n. Totality, svetov� vojny a hrozba at�mov�ho po?iaru ? to je dielo Marsa. A Pluto je pr�ve vy??ou okt�vou Marsa. Tak?e v tomto smere sa �vahy modern�ch astrol�gov dobre zhoduj� s mojimi, ak ch�peme zasaturnsk� plan�ty ako vy??ie okt�vy z�kladnej sedmice v hudbe sf�r.

Navy?e som presved�en�, ?e v dejin�ch existuje aj mno?stvo �al?�ch rytmov, ktor� sme si zatia� neuvedomili. �o napr�klad maysk� kalend�r ? hovor� o celkom in�ch cykloch a ver�m, ?e je tie? zalo?en� na nejakom druhu sk�senosti.

Hanu?: ��k�te, ?e se ve sv�ch zkoum�n�ch ��d�te empirick�mi �daji. Jak ale nap��klad vysv�tl�te, ?e do velk�ho samaelsk�ho obdob� ve st�edov�k� Evrop� 1171?1525 (Samael je v tradici charakterizov�n jako duch v�lek a zla, vy o n�m mluv�te jako o archand�lu Marsu) pat�� v�bec nejsv�tlej?� perioda v �esk�ch d�jin�ch ? toti? panov�n� Karla IV. (?il 1316?1378). P�ipom�n�m, ?e v on�ch podle V�s ?temn�ch letech? zakl�d� v Praze univerzitu evropsk�ho v�znamu a v�bec se star� o v?eobecn� rozkv�t sv�ho kr�lovstv�.

P�le?: Moja pracovn� hypot�za neznie tak, ?e by v samaelskom obdob� nevyhnutne musela by? v?ade zl� doba. Je dokonca mo?n�, ?e by nebola v takom obdob� zl� doba v�bec nikde na svete, pokia� by v?etky n�rody tieto marsick� sily v sebe zu?�achtili. No ke�?e to dok�?e urobi? zvy�ajne len ve�mi mal� �as? �ud�, je samaelsk� obdobie vo svojich historick�ch prejavoch sk�r de?trukt�vne. S� to pre n�s obzvl�?? ?a?k� sily na zvl�dnutie, preto sa o Samaelovi hovor� ako o padlom archanjelovi. V archeologick�ch vrstv�ch n�jdete ka?d�ch 500 rokov doslova vrstvu popola ? to s� samaelsk� obdobia. Aj 14. storo�ie bolo vcelku tak� ? vymrela vtedy asi tretina celosvetovej popul�cie.

Zu?�achten� Mars je v?ak nie�o kr�sne; je to sila osobnosti, ktor� vl�dne bez toho, aby musela by? agres�vna. Ak padl� Mars prin�?a vojny, choroby a smr?, tak pozdvihnut� Mars je tou najlep?ou z�rukou mieru, zdravia a ve�n�ho ?ivota. Anjeli tejto sf�ry s�visia s p�dom �loveka, ale aj s prekonan�m jeho d�sledkov a vzkriesen�m.

Zakladanie univerz�t a rozkvet filozofie in?piroval Michael, ktor� so Samaelom spolup�sobil e?te v prvej polovici 14. storo�ia. Tak?e Karlova univerzita je michaelsk� in?pir�cia.

Hanu?: Va?e odpov�� je velice obecn� a ? promi�te mi ten v�raz ? trochu vyh�bav�. Karel IV. byl prakticky nejmocn�j?�m panovn�kem v Evrop�, kter� ?��il vzd�lanost, rozv�jel styky, zakl�dal m�sta ? vtiskl sv� dob� ur�itou pe�e?. V �em konkr�tn� se v jeho p�soben�, je? m�lo evropsk� v�znam, projevil samaelsk� duch �asu?

P�le?: Dobre, tak v�m o Karolovi IV. nie�o poviem. D�mon Marsu p�sobil po�as zemsk�ho v�voja nad strednou �ziou, kde sa vyvinuli tie najdravej?ie dinosaury, vlastne draci. Dodnes je s t�m miestom spojen� a pravidelne v ka?dom marsickom obdob� odtia� vyr�?aj� divok� ko�ovn� n�rody a pusto?ia okolit� civiliz�cie. Vtedy v 13. a 14. storo�� to boli D?ingisch�n a Tamerl�n.

Spolu s nimi v?ak prich�dzal e?te hor?� nepriate� ? mor. Morov� bakt�ria je v�sledkom genetickej mut�cie, za ktorou stoj� tento d�mon nen�visti, je nie�o ako jeho vtelenie. V polovici 14. storo�ia sa zo strednej �zie roz?�rila pand�mia, ktor� skosila �udstvo tak, ?e to nem� v dejin�ch obdoby. Bol to v�nimo�n� okamih, kedy sa p�sobenie Samaela zo?tvorn�sobilo. D�mon si pri?iel po v?etk�ch t�ch, kto s n�m tajne pestovali spojenectvo. Pri?iel jeho �as.

Vtedaj?� �udia ve�mi dobre vedeli, �o je vo veci, ke� hovorili, ?e je to ne�ist� miazma v ovzdu?�, ktor� je zapr��inen� konjunkciou plan�t, konkr�tne Marsa v ?korpi�novi. Zvony a zdr?anliv� ?ivot mohli t� miazmu rozohna?. Lek�ri sa dnes tomu smej�, lebo nech�pu, ?e ka?d� bakt�ria je virulentn� len v ur�itej aure.

�ierna smr? sa valila celou Eur�ziou a v roku 1349 dosiahla �echy. �esko-po�sk� �zemia Karola IV. ako z�zrakom obi?la. Rozost�pila sa a za nimi sa znova uzavrela, ako ke� morsk� vlna obmyje nejak� vy??ie polo?en� ostrov. Tento stra?n� prastar� d�mon, ktor�ho dobre poznali u? Babylon�ania pod menom Namtar a kres?ania ako Satana, sa zastavil pred �echami, Sliezskom a Po�skom, poklonil sa Karolovi IV. ako svojmu p�novi, obi?iel ho sprava a z�ava a pokra�oval �alej v ?atve svojich obet�. U? ver�te, ?e Karol poznal tajomstvo Gr�lu, a kto m� Gr�l, nem�?e zomrie?, aj keby bol ranen� smrte�nou chorobou, ako Amfortas? Steiner sa o Karolovi vyjadril, ?e to bol posledn� zasv�tenec na cis�rskom tr�ne.

�erta sa, pravda, tak skoro nezbav�te. Kr�tko po Karolovej smrti, ke� na tr�n nast�pil slab� V�clav, okolo roku 1380, sa vr�til a skosil aj �echy.

Hanu?: Hovo�il jste o tom, ?e na z�klad� va?� angelologie je mo?n� t�m�� s v�deckou jistotou p�edv�dat budouc� dobu. Co n�s tedy �ek� v bl�zk� i vzd�len� budoucnosti? A bylo n�jak�m mementem nap��klad 11. z��� 2001 ? mnoz� hovo�ili o zhroucen� novodob� Babylonsk� v�?e?

P�le?: Chcem trochu varova? pred t�m, aby teraz nevznikol tak� stereotyp, ?e sa duchom �asu bude pripisova? v?etko, aj to, �o m� �plne in� pr��iny. V?etko, �o sa deje, je v?dy ovplyvnen� aj duchom �asu, ale duch �asu je len jeden pr��inn� faktor medzi mnoh�mi �al?�mi.

�no, aj 11. september vo v?eobecnosti s�vis� s n�stupom nov�ho 72-ro�n�ho ducha �asu od roku 1989. Ka?d� plat�nsky de� sa toti? men� geopolitick� usporiadanie sveta. S p�dom Berl�nskeho m�ru Samaela vystriedal Zachariel. Bipol�rny svet dvoch antagonistick�ch ideologick�ch t�borov sa stal minulos?ou. Nahradil ho multipol�rny svet, o akom hovor� Huntington. Vojna ideol�gi� sa men� na vojny civiliz�ci�. Zo zacharielskej sf�ry Jupitera s� toti? utv�ran� civiliz�cie: kres?ansk�, moslimsk�, hinduistick�, konfuci�nska at�. �o sa dnes obnovuje, s� �zemn� bloky, ktor� vznikli vo ve�kom zacharielskom obdob� stredoveku, za Karola Ve�k�ho, Har�na ar-Ra?�da, Har?u a tchangsk�ch cis�rov. Ohnisk� konfliktov sa preto pres�vaj� na hranice medzi civiliz�ciami, nie medzi ideologick�mi t�bormi alebo n�rodmi.

Hanu?: Zd� se, ?e na poli sou�asn� v�dy p�sob�te jako pr�kopn�k, jak se v�m v t�to roli da�� mezi va?imi dom�c�mi i zahrani�n�mi kolegy ? nepova?uj� v�s za fantastu, odpadl�ka nebo akademick�ho heretika? U koho va?e angelologie vzbudila respekt, a u koho naopak kritiku a odm�tnut�? Vytv���te okruh sv�ch ?�k�?

P�le?: Kedysi som urobil priekopn�cku pr�cu v umelej inteligencii a po��ta�ovej lingvistike a v?etci ma chv�lili. Potom kolegovia za�ali zalamova? za moj�m chrbtom rukami nad t�m, ?e som sa dal na ?mystiku?, ako keby oplak�vali nejak� straten� ve�k� talent. Desa? rokov som bol dobrovo�ne-nedobrovo�ne akademick� disident, ktor� si musel svoj v�skum financova? s�m. Teraz sa to op�? men� k lep?iemu. Ot��anie o�� st�pkom a udieranie si do �ela pomaly nahradzuje uznanliv� pokyvk�vanie hlavou. Na Komensk�ho univerzite sa konalo interdisciplin�rne kolokvium k Angelol�gii, kde sa zi?li kolegovia z r�znych odborov a predniesli vecn� pr�spevky. S t�m som aj odch�dzal z Akad�mie, ?e a? sa vr�tim, akad�mia sa zmen�. Po sedemsto rokoch od �ias Tom�?a Akvinsk�ho sa na univerzitnej p�de op�? hovor� o anjeloch.

V duchovnej rovine som v podstate u? zv�?azil a prebojoval nov� paradigmu v spolo�ensk�ch ved�ch. Preto?e ten, kto chce by? proti, u? nem� racion�lne argumenty, a t�m vysvit�, ?e nie je proti z vedeck�ch, ale len z osobn�ch d�vodov. Nedon�tim v?etk�ch, aby Angelol�giu prijali aj srdcom, preto?e mravn� d�sledky, ktor� z tak�ho poznania vypl�vaj�, niektor� du?e e?te nem�?u znies?. Ale vyrazil som zbra� z ruky v?etk�m farizejom, ktor� nap�dali duchovn� poznanie ako nevedeck� a zakazovali ho.

Skuto�ne sa nov� paradigma presad� a? t�m, ?e sa za�ne plodne pou?�va?. Teda nie len t�m, ?e sa predvedie nejak� rozumov� d�kaz jej pravdivosti. Tu vklad�m n�dej do mlad�ch, ktor� s t�mto nov�m podnetom u? vyrastaj� a bud� ho rozpracov�va?. Niektor� ?tudenti u? �spe?ne obh�jili v nadv�znosti na Angelol�giu svoje diplomov� pr�ce.

D�fam, ?e v roku 2004 sa mi podar� da? do tla�e prepracovan� vydanie Angelol�gie v �e?tine. A potom pl�nujem otvori? letn� ?kolu angelol�gie. Pre �echov a Slov�kov spolo�ne by mohla by? niekde na moravsko-slovenskom pomedz�. Z mno?stva ��astn�kov chcem potom vybra? u??� kruh t�ch, �o bud� ma? na to predpoklady, a odovzda? im aj ezoterick� pozadie a p�vod mojich objavov.

Hanu?: Zmi�oval jste se o Rudolfu Steinerovi a nyn� hovo��te o esotern�m pozad� sv�ch v�zkum�: z�skal jste i vy osobn� n�jakou schopnost k pozn�v�n� vy??�ch sv�t�? Odkud �erp�te inspiraci?

P�le?: Ke� to�ko hovor�me o ?tatistike a meran�, mohlo by sa nakoniec zda?, ?e cel� ten kum?t je len z�le?itos? v�po�tov. To z�aleka nie je pravda. Matematicky si s�ce m�?eme ur�it� ezoterick� poznatky nepriamo preveri?, ale ?iadne nov� poznatky pomocou tak�ch v�po�tov nem�?eme z�ska?. Len ak vn�mame duchovn� bytosti dostato�ne jasne vn�torn�m zrakom a pozn�me ich, sme schopn� navrhn�? aj experimenty dokladaj�ce ich existenciu. Moje b�danie za�alo t�m, ?e som tieto duchovn� bytosti vn�mal, ale ako to m�te komunikova? druh�m �u�om? Trvalo 25 rokov, ne? sa m�j vn�torn� zrak zaostril do tej miery, ?e som si na?iel cesty, ako tie z�?itky vyjadri? pomocou jasn�ch racion�lnych pojmov a hmatate�n�ch pr�kladov a stalo sa to svoj�m sp�sobom vedou ? obnovenou angelol�giou. V be?nej vede sa ?ia� prezentuj� v?dy u? len v�sledn� diagramy a rovnice, ale nehovor� sa, ak� osobn� v�voj doviedol b�date�a k nejak�mu geni�lnemu n�padu. N�pady nepadaj� z neba n�hodou, ale m�zy ich rozd�vaj� v s�lade s vy??ou m�dros?ou na z�klade na?ej mravnej kvality. Ur�it� forma technick�ho poznania sa s�ce d� na pr�rode vyn�ti?, ale skuto�n� vy??ie poznanie je dar zhora, ktor� je podmienen� prijat�m vy??ieho stup�a mor�lnej zodpovednosti.

Rudolf Steiner patr� medzi t�ch duchovn�ch u�ite�ov, ktor�ch si v�?im najviac, lebo sa uk�zal by? pre m�a ve�mi podnetn�. Pri mojom b�dan� v?ak dospievam aj k poznatkom, ktor� sa �iasto�ne nezhoduj� s antropozofiou alebo v nej nie s� obsiahnut�. A v �ase, ke� som za�al p�sa? Angelol�giu, som Steinera e?te nepoznal. Na?iel som si svoju vlastn� pracovn� met�du, ktor� je niekde na hranici medzi ?iv�m myslen�m a jasnovidnos?ou a ktor� sa d� do ur�itej miery sprostredkova? aj bystr�m posluch��om. O to p�jde v mojej ?kole angelol�gie. Za�al som s touto ?kolou vo Viedni, a ten najv��?� z�?itok pre posluch��ov je pr�ve ur�it� z�?itok na hranici jasnovidnosti. Ku koncu semin�ra ja kladiem ot�zky a oni odpovedaj�, napr�klad: Ak� stavby asi le?ia pod zemou v tejto 4500 rokov starej vrstve? Niektor� na to pr�du, ale nie s� si ist�. Potom vytiahnem pr�slu?n� archeologick� publik�ciu ? a tam to je! T�, �o na to pri?li, z toho maj� z�?itok, ?e s� schopn� vidie? bez opory fyzick�ch o��, a za�n� rozm�?�a?, �o sme to vlastne robili. Je to pre nich nie�o �plne nov�, lebo doteraz boli zvyknut� len na to, ?e predn�?aj�ci posluch��om jednostranne predklad� nejak� v�zie nevidite�na, ktor� si nikto nem�?e overi?. Ja som na?iel tak� trik, ako dovies? �loveka na prah jeho nadzmyslov�ch schopnost�. Pravda, rozv�ja? ich �alej m�?e len vlastnou pr�cou, ale tak je to s ka?dou �udskou schopnos?ou. �o le?� medzi uvedomen�m si, ?e m�me hudobn� sluch, a hus�ovou virtuozitou, je celo?ivotn� cvi�enie a discipl�na.

Hanu?: Va?� ?kole angelologie p�eji hodn� �sp�ch� a d�kuji v�m za rozhovor.